História značky AVIATOR

História značky AVIATOR sa začína v ďalekých tridsiatych rokoch XX. storočia v bývalom Sovietskom zväze, keď bol založený 1. hodinársky závod v Moskve. V 1931 r. sa začínajú vyrábať hodinky pre letectvo, námorníctvo a armádu. Armáda a predovšetkým letectvo boli najnáročnejším zákazníkom. Vyžadovala sa tu 100% presnosť a kvalita. V roku 2000 - v období, keď sa hodinársky priemysel v Rusku dostáva do úpadku, vzniká spoločnosť VOLMAX, ktorá sa rozhodla zachovať hodinársku tradíciu. Registruje obchodné značky AVIATOR, STURMANSKIE A BURAN a začína s výrobou limitovaných edícií náramkových hodín s výnimočným štýlom a dizajnom. Nejde jej o kvantitu, ale predovšetkým o kvalitu, a možno to je jeden z dôvodov, prečo záujem o tieto hodinky stále rastie. Značka AVIATOR sa stala symbolom leteckých hodín zachovávajúc históriu a tradíciu národného letectva.

V 2011 r. sa výroba hodín zn. AVIATOR presúva do Švajčiarska. Všetky hodinky zn. AVIATOR sa vyrábajú ručne s pomocou kvalitných švajčiarskych prístrojov so zachovaním  najvyšších štandardov popredných svetových výrobcov hodín. Používajú sa švajčiarske mechanické strojčeky ETA a quartzové strojčeky RONDA, známe svojou vysokou kvalitou.
Dizajnéri zn. AVIATOR čerpajú svoje nápady nielen z bohatej histórie letectva, ale aj zo súčastnosti. Takto vznikli zaujímavé kolekcie:
BRISTOL

DOUGLAS
PROPELLER
PROFESIONAL
MIG-35
MIG-29
MIG-25
MIG-21
AIRACOBRA

KINGOBRA
Už samotné názvy jednotlivých kolekcií naznačujú, že hodinky sú venované leteckým legendám - strojom, ktoré sa zapísali do dejín letectva. A nielen to. Dizajn, funkčnosť a ergonómia hodín pripomínajú prístrojovú dosku lietadla.

Človek chcel od nepamäti lietať. História značky AVIATOR je úzko spätá s ľuďmi, ktorí túto túžbu dokážu realizovať v praxi. Poslaním značky AVIATOR je sprevádzať a slúžiť ľuďom, podmaňujúcim si nebeské výšiny. Rokmi vytvorená reputácia potvrdzuje  úspešné plnenie tejto úlohy. Hodinky zn. AVIATOR sú odskúšané najlepšími letcami  z celého sveta. V 2008 r. sa hodinky zn. AVIATOR stali oficiálnymi hodinkami ruskej vojenskej akrobatickej skupiny STRIŽI. Leteckí akrobati, pre ktorých je presnosť a bezporuchovosť dôležitejšia viac, než pre kohokoľvek iného, synchronizujú skupinové manévre a zisťujú čas práve pomocou hodiniek AVIATOR. Práve na základe ich prosieb boli vypracované špeciálne limitované edície hodiniek.  Po rokoch sa  hodinky AVIATOR stali takou neoddeliteľnou súčasťou kabíny stíhačky MIG-29, ako jej prístrojová doska.
V hodinkách AVIATOR nie je ani jeden náhodný detail. Každý model je plodom  namáhavej práce konštruktérov a dizajnérov, ktorí pracovali nad hodinkami v úzkej spolupráci s letcami, a prispôsobovali ich extremálnym letovým potrebám. A práve preto, aby mali hodinky spoľahlivý a výkonný motor, vyrábajú sa v Švajčiarsku - v krajine preslávenej najlepšími hodinárskymi strojčekmi.



 

História výroby hodín a 1. hodinárskeho závodu v Moskve
Začiatky hodinárskej výroby v Rusku sa datujú od 15. storočia, keď sa začali vyrábať vežové hodiny. Koncom 19. storočia sa v Peterburgu začali vyrábať  chronometre a palubné hodiny pre ruskú námornú flotilu. Do revolúcie sa v Rusku skladali hodinky z dovezených dielov na závodoch patriacich prevažne švajčiarskym hodinárskym firmám  Paul Buhré, Moser a Langendorf, ktorý bol koncom 19. stor. možno najväčším výrobcom hodín na svete s dennou produkciou 3000 kusov.
1. moskovský hodinársky závod  začal pracovať 1.októbra 1930 r., ale história jeho vzniku sa začala oveľa skôr. Ešte koncom IX. storočia veľa ruských nadšencov snívalo o založení hodinárskej výroby v Rusku. Najdôslednejším z nich bol hodinársky majster a revolucionár V.O. Pruss. V 1905 r. prenasledovaný políciou utiekol do Švajčiarska, kde žil 20 rokov ako politický emigrant. Tu sa niekoľkokrát stretol s V.I.Lennom, ktorý mu radil, aby zdokonaľoval svoje hodinárske majstrovstvo, rozširoval svoje vedomosti a zručnosti a študoval princípy hodinárskej výroby na švajčiarskych hodinárskych fabrikách.



Po revolúcii v 1920 r. Pruss už ako vysokokvalifikovaný odborník poslal Leninovi projekt  O organizácii hodinárskej výroby v Rusku. Projekt bol schválený, ale v krajine zúrila vojna, hlad a chaos. Až v 1925 r. mu prišlo z Moskvy pozvanie vrátiť sa domov.  20. decembra 1927 r. bolo schválené nariadenie O organizácii výroby hodín v Sovietskom zväze. V súlade s nariadením sa mala postaviť fabrika na výrobu 500 tisíc  vreckových hodín a 500 tisíc veľkých hodín a do zahraničia mala byť vyslaná delegácia, aby sa oboznámila s organizáciou výroby hodín, nakoľko v Rusku neboli žiadni odborníci ani zariadenie. V 1928 r. Pruss ako člen špecialnej komisie navštívíl  hodinárske podniky v Nemecku  Rakúsku, Československu, Francúzsku a Švédsku (do Švajčiarska komisiu nepustili), ale žadna hodinárska fabrika sa nechcela podieľať  na  založení hodinárskej výroby v Rusku. Nakoniec komisia odcestovala do Ameriky, kde sa podarilo odkúpiť dve kompletné fabriky (zariadene aj odborníkov). Prvou bola fabrika spoločnosti  Dueber-Hampden. V tej dobe tam pracovalo 1000 ľudí a  denne sa vyrábalo 600 vreckových hodín.  Na báze tejto fabriky vznikol  1. hodinársky závod,

 


Druhou hodinárskou spoločnosťou bola Ansonia Clock Company, ktorá vyrábala bicie nástenné a stolové hodiny. Denne fabrika  vyprodukovala 440 hodín. Rovnako ako spoločnosť Dueber-Hampden v 1927r. aj Ansonia zbankrotovala v 1929 r. a bola odkúpená sovietmi. Na jej báze vznikol 2. hodinársky závod.

1. októbra 1930 r. začal fungovať 1. hodinársky závod a už o mesiac bolo vyrobených prvých 500 kusov náramkových hodín. To bol začiatok novej hodinárskej veľmoci. Na báze vreckových hodín boli vytvorené náramkové hodiny, ktoré sa pre dôstojníkov a veľitelov armády vyrábali s dvoma časovými škálami: 1-12 hod a 13-24 hod.


 


Tesne pred vypuknutím 2. svetovej vojny konštruktéri začali pracovať na novom dokonalejšom strojčeku so 17 rubínovými kameňmi. Hodinky mali štvoruholníkový tvar.


 

Počas vojny pracoval závod výlučne pre potreby frontu vyrábajúc letecké hodinky a námorné a letecké chronometre. Hodinky potrebovalo predovšetkým letectvo, a tak  v júli 1942 r. riaditeľ závoda dostal príkaz okamžite začať s výrobou leteckých hodín. V 1946 r. bola vyrobená prvá séria nových náramkových hodín, ktoré boli pomenované v česť víťazstav POBEDA. V tom istom roku bol závod premenovaný na Prvý moskovský závod Kirova.
V 1949 r. sa špeciálne pre vojenské vzdušné sily začalki vyrábať hodinky so zastavením sekundovej ručičky pri nastavovaní času. Tieto hodinky dostali názov STURMANSKIE. Tieto hodinky sa nikdy nedostali do bežného predaja, boli výlučne pre letcov. Gagarin, ako bývalý vojenský letec, mal takéto hodnky na ruke, keď prvýkrát letel do vesmíru. Hodinky túto skúšku zvládli na výbornú a na počesť prvého letu do vesmíru bol závod premenovaný na POLJOT.


V 1949 r. bol na požiadavku Ministerstva obrany bol vzrobený nový námorný chronometer 6 MX s vysokou presnosťou, ktorý sa vyrába doteraz a musia ho mať na palube všetky lode. Tento chronometer priniesol slávu sovietskehu hodinárskemu priemyslu a vyvážal sa do mnohých krajín. V 1977 r. sa námorné chronometre zúčastnili prvej plavby k Severnému pólu na atómovom ľadoborci ARKTIKA.

Výroba náramkových hodín sa stále zdokonaľovala a v 1956 r. bol zhotovený strojček s automatickým náťahom a s 22 rubínovými kameňmi. (prvé náramkové hodinky s automatickým náťahom začala vyrábať firma ROLEX, ktorá už v 1910 r. vyrobila prvé náramkové hodinky s chronometrickou presnosťou). V tom istom roku boli vyrobené hodinky s 24-hodinovým ciferníkom špeciálne pre účastníkov  prvej sovietskej expedície na Južný pól. V 1959 r. boli zhotovené prvé náramkové hodinky s budíkom SIGNAL.Z 1964 r. sa hodinky 1. moskovského závodu vyrábali pod značkou POLJOT.

V 1965 r. Alexej Leonov prvýkrát vyšiel do otvoreného vesmíru a na ruke mal hodinky s 45-minútovým chronografom STRELA. Hodinky mali telemetrickú a tachymetrickú stupnicu. Hodinky v takomto prevedení sa vyrábali výlučne pre veliteľov  sovietskych vojenských vzdušných síl ZSSR.
V 1963 r. sa začali vyrábať hodinky s ultratenkým strojčekom - Vympel, ktoré získali na medzinárodnej výstave v Lipsku zlatú medailu. Výška puzdra bola v závislosti od modelu od 3,8 do 4,5 mm a výška mechanizmu len 1,85 mm.
V 1972 r. sa začala výroba  hodín Amfíbia s vodotesnosťou 20 ATM.
V 1976 r. sa začal vyrábať jeden z najznámejších strojčekov POLJOT 3133. Za tento strojček bol koletív konštruktérov vyznamenaný štátnou prémiou. Hodinky s týmto strojčekom sa vyrábali v obmedzenom množstve, výlučne pre potreby armády a námorníctva. Do bežného predaja sa nedostali. Na tomto chronografe bol ustanovený rekord  dĺžky vesmírneho letu.
Strojček 3133 a jeho modifikácie 31681 a 31679 sa často používali v hodinkách zn. AVIATOR.